Badatel.net šíri vymyslený záver štúdie o nosení rúšok

Na Facebooku sa šíri článok portálu Badatel.net s titulkom „Povinné rúška spôsobili deťom nezvratné poškodenie mozgu. Pôjdu Krajčí s Mikasom do väzenia?“ Odkazuje na metaštúdiu, ktorú v decembri 2023 v žurnálu Archives of Disease in Childhood publikovala medzinárodná skupina vedcov pod vedením mikrobiologičky Johanny Sandlund. Uvedená práca prináša systematickú analýzu doterajšieho výskumu o povinnosti pre deti nosiť rúška počas pandémie covidu-19.

Štúdia dospela k záveru, že neexistujú dostatočné vedecké dôkazy, že nosenie rúšok u detí zabránilo nákaze koronavírusom. Nezaoberala sa však vôbec témou poškodenia mozgu, ako tvrdia nadpisy zdieľaných článkov.

Čo ukázala metaštúdia

V štúdii jej autori argumentujú proti plošným odporúčaniam nosenia rúšok u detí a uvádzajú možné negatívne následky, konkrétne negatívny vplyv na reč, jazyk a učenie. Odkazujú na iné štúdie, ktoré dokázali, že nosenie rúšok môže ovplyvňovať rozoznávanie slov a učenie sa a vyhodnocovanie reči. Rúška môžu negatívne ovplyvniť aj psychické zdravie, keďže obmedzujú schopnosť presne vyhodnocovať emócie, najmä u mladších detí. Nosenie masky môže tiež spôsobiť dýchacie ťažkosti, bolesti hlavy, dermatitídu, celkové nepohodlie a bolesť, na čo upozornili štúdie uskutočnené na zdravotníkoch používajúcich respirátory. Medzi citovanými zdrojmi však nie je štúdia, ktorá by preukázala poškodenie mozgu v následku nosenia rúšok.

Štúdia preto zdôrazňuje, že politické odporúčania týkajúce sa covidu-19 by mali byť založené na vysokokvalitných dôkazoch a mali by sa zvážiť potenciálne negatívne dôsledky na zdravie, a to predovšetkým pri zraniteľných skupinách, ako sú deti. Autori ďalej pokračujú, že keďže nebolo vyvrátené, že nosenie rúšok nemá negatívne dopady na zdravie, nemalo by byť odporúčané ich nosiť „Nie je to v súlade s akceptovanou praxou uskutočňovania iba tých lekárskych zásahov, kde prínosy jednoznačne prevažujú nad škodami.“ 

Článok na Badatel.net vo svojom texte správne opisuje, ako autori metaštúdie systematicky preskúmali štúdie založené na metóde pozorovania a do konečnej analýzy zahrnuli 22 štúdií – šesť, kde nariadenia na povinné používanie rúšok deťmi sa spájalo s nižším výskytom infekcie covidu-19, a 16, kde účinnosť rúšok preukázaná nebola.

Problémom je samotný názov článku, nakoľko o nezvratnom poškodení mozgu detí kvôli noseniu rúšok štúdia nehovorí. 

Badatel.net sa odkazuje na článok na portáli The People’s Voice, ktorý však závery štúdie tiež dezinterpretuje. Obidva články odkazujú na web ZeroHedge.com, kde je štúdia zosumarizovaná a vysvetlená správne v súlade s jej závermi a obsahom. 

Článok z Badatel.net vo svojom videu zhrnul aj Miroslav Heredoš, ktorý v posledných parlamentných voľbách neúspešne kandidoval za Kotlebovcov. V popise videa, ktoré len na Facebooku nazbieralo viac než 100 tisíc zhliadnutí, tvrdil, že povinné rúška spôsobili deťom nezvratné poškodenie mozgu a odkazoval sa tiež na štúdiu Johanny Sandlund a jej tímu. 

Ako sme uvedli vyššie, článok v svojom titulku volá po vyvodení zodpovednosti bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího za OĽaNO a hlavného hygienika Jána Mikasa. Mikas vedie od roku 2016 až do súčasnosti Úrad verejného zdravotníctva, ktorý vydával počas pandémie záväzné pravidlá vo forme opatrení či nariadení. V opatrení z 29. septembra 2020 (.pdf) bolo napríklad nosenie rúšok na verejnosti povinné od 3 rokov, novšie opatrenie zo 14. októbra 2020 (.pdf) hranicu posunulo na 6 rokov.

Doplňme, že Heredoš vo videu ako zodpovedných za povinné rúška okrem Mikasa spomína aj Juraja Lovásika a Jozefa Šuvadu, ktorí zastávali verejné funkcie počas pandémie a v podobných funkciách pôsobia aj dnes. Podľa Heredoša by mali kvôli svojim rozhodnutiam počas pandémie odísť zo súčasných funkcií a za svoje "chyby" zaplatiť.

Juraj Lovásik bol zástupcom hlavného hygienika minimálne od roku 2018 aj počas pandémie. Lovásik sa po vymenovaní vlády Roberta Fica stal generálnym tajomníkom služobného úradu na Ministerstve dopravy SR. Jozef Šuvada bol členom konzília odborníkov, ktoré v roku 2020 radilo vláde Igora Matoviča pri pandemickej kríze, a riaditeľom Klinického krízového štábu z jari 2020. Od roku 2021 zastupuje Slovensko v Riadiacej rade Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pričom zástupcu v Riadiacej rade WHO má Slovensko prvýkrát.

Problematický portál Badatel.net

Portál Badatel.net pravidelne zverejňuje nepravdivé či zavádzajúce články. Podľa portálu konšpirátori.sk sa Badatel.net takmer výhradne venuje rôznym článkom odkazujúcim na zázračné liečby a moderné šarlatánstvo. 

V minulosti už web Bádateľ za zdravotnícke hoaxy a šírenie poplašnej správy trestne stíhala polícia. Trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy podal v auguste 2020 vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Podľa posledných informácií zo začiatku tohto roka polícia žiadnu konkrétnu osobu stále neobvinila. 

Začiatkom roka 2020 portál Aktuality.sk informoval, že Jozef Buzgo, spájaný s týmto konšpiračným portálom, bol súčasťou skupiny okolo Milana Chovanca, ktorá podvodne dostala od štátu na vratkách DPH vyše 75 miliónov eur. 

Záver

Článok na Badatel.net nesprávne interpretuje metaštúdiu, ktorá vyšla v odbornom časopise Archives of Disease in Childhood v decembri 2023. Metaštúdia vyhodnotila 22 štúdií, ktoré u detí sledovali efektivitu nosenia rúšok pri zabránení infekcie covid-19. Podľa jej autorov nebolo preukázané, že rúška deťom proti nakazeniu sa pomohli. Zdôrazňujú preto, že keďže existujú možné negatívne následky nosenia rúšok u detí, rúška nemajú byť odporúčané či povinné plošne, kým sa jednoznačne nepreukáže, že prínosy ich nosenia sú vyššie než riziká. 

Štúdia však nehovorí nič o tom, že nosenie rúšok viedlo ku poškodeniu mozgu u detí, nevenuje sa tejto oblasti výskumu a len odkazuje na iné štúdie, ktoré preukázali menej vážne negatíva nosenia rúšok. 

Príspevok, ktorý s odkazom na web Badatel.net tvrdí, že „povinné rúška spôsobili deťom nezvratné poškodenie mozgu“, preto v rámci našej spolupráce s Faceookom označujeme ako nepravdivý. Ako nepravdivé sme označili aj video, v ktorom sa Miroslav Heredoš odkazuje na článok Badatel.net.