Vyšetrovanie nepreukázalo cudzie zavinenie pri smrti Milana Lučanského

Príspevok na Facebooku hovorí, že za smrť Milana Lučanského môže bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Tvrdenia sa však nezakladajú na pravde, keďže vyšetrovanie ako aj špeciálna komisia vylúčili cudzie zavinenie. Záznamy ústavu na výkon väzby dokazujú, že v čase Lučanského smrti sa v jeho cele nikto nenachádzal. V príspevku sa píše, že informácie pochádzajú od Zboru väzenskej a justičnej stráže, ten ale ale vylúčil, že by Mikulec väznicu, v ktorej bol umiestnený Milan Lučanský, navštívil.

Meta fact-check 1. prosince 2023

Príspevok šíriaci sa na sociálnej sieti Facebook tvrdí, že smrť Milana Lučanského nebola samovražda, ale fyzická likvidácia. Príspevok označuje bývalého ministra vnútra Romana Mikulca za objednávateľa vraždy. Informácie v príspevku majú údajne pochádzať od Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

„Podľa informácii od Zboru väzenskej a justičnej stráže mal pán Mikulec vojsť do Prešovskej väznice okolo jedenástej v noci pričom nemusel preukazovať svoju totožnosť (kvôli priamym stopám objednávateľa). Podľa informácii od strážnikov sú priamé svedectvá o tom ako pán Mikulec prišiel vydierať pána Generála Lučanského. Keďže pán Lučanský nepristúpil k jeho podmienkam, údajne od svedectiev malo dôjsť k jeho fyzickej likvidácii,“ píše sa v príspevku.

Obvinenie

Milan Lučanský pôsobil ako policajný prezident po odvolaní Tibora Gašpara v roku 2018. Po nástupe novej vlády na svojom poste v auguste 2020 skončil a odišiel do civilu. V decembri roku 2020 Lučanského na základe zistení Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v akcii Judáš poslal Špecializovaný trestný súd v Pezinku do väzby. Lučanský bol obvinený za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku a ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Následne bol policajný exprezident prevezený do väznice v Prešove.

Vo väzbe sa Lučanský 29. decembra 2020 pokúsil o samovraždu obesením na teplákovej mikine. Po pokuse bol v kritickom stave prevezený do prešovskej nemocnice. O deň na to v nemocnici zomrel na následky zranení. Po Lučanského smrti sa začalo vyšetrovanie, za akých okolností zomrel a či smrť nastala vlastnou vinou.

Vyšetrovanie vylúčilo cudzie zavinenie

Krajská prokuratúra v Prešove vo svojom vyšetrovaní konštatovala, že Milan Lučanský zomrel na následky obesenia. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Kolíková uviedla, že k činu podľa dôkazov stačila „tepláková bunda, deväť minút a posteľ“. Aktívne a zákonné vyšetrovanie potvrdil aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.

Prokuratúra cudzie zavinenie vylúčila. „Boli vypočutí traja poškodení, 87 výsluchov svedkov, rekonštrukcia udalostí, dve obhliadky miesta činu, jedna aj s 3D skenovacím zariadením, obhliadnutý kamerový systém, 13 znaleckých posudkov,“ informoval prokurátor Marek Švagerko. Z dôkazov je podľa vyšetrovateľov nesporné, že Lučanský bol v čase podávania večere nažive. Keď si však večeru neprevzal, otvorili celu a našli ho v bezvedomí. Krajský prokurátor Pavol Matija tieto závery potvrdil a dodal, že „pán generál bol v cele sám“.

Komisia potvrdila závery vyšetrovania

Krátko po udalosti iniciovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vytvorenie nezávislej špecializovanej komisie pre samostatné vyšetrovanie a preverenie smrti generála Lučanského. V komisií bolo 17 členov, medzi nimi zástupcovia koaličných aj opozičných strán. Členmi komisie boli ďalej zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR, súdny znalec, zástupca úradu verejného ochrancu práv, zástupcovia médií, zástupca prezidentskej kancelárie, zástupca odborového zväzu Zboru väzenskej a justičnej stráže, zástupkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bývalá členka Výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu (.pdf, str. 2).

Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám. Výsledky komisie boli rovnaké ako výsledky policajného vyšetrovania a teda, že smrť generála Lučanského bola samovražda.

Komisia mala obmedzený prístup k materiálom, s ktorými pracoval policajný vyšetrovateľ, no vykonala aj vlastné šetrenie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove. Komisia v súvislosti so svojím vyšetrovaním vydala 23-stranovú záverečnú správu, v ktorej prezentuje svoje zistenia.

So záverom správy komisie sa stotožnili 14 členovia komisie. Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (Hlas-SD) hlasovali proti a poslanec strany Smer-SD Marián Saloň sa hlasovania zdržal. Predseda komisie priblížil, že týmto poslancom sa „nezdal podklad dostatočný“.

Kamerové záznamy vylúčili prítomnosť druhej osoby

O tom, že Roman Mikulec mal vydierať Milana Lučanského a následne nariadiť jeho fyzickú likvidáciu, neexistujú žiadne verejnosti známe dôkazy. Správa komisie spomína aj výpovede príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré Mikulca vôbec nezmieňujú.

Komisia skúmala aj kamerové záznamy z chodby pred celou či elektronické záznamy o otvorení ciel, pričom nezistila žiadne nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali verziu úmyselného sebapoškodenia Milana Lučanského. Komisia zhodnotila, že pri pokuse o samovraždu sa v cele spolu s bývalým prezidentom Policajného zboru Milanom Lučanským nenachádzala žiadna ďalšia osoba.

„Z kamerových záznamov vyplýva, že vizuálna kontrola cez priehľadový otvor cely (bez jej otvorenia) bola vykonaná v čase o 16:30, pričom z následného kamerového záznamu nevyplynulo, že by do cely až do času 16:39 vstúpila nejaká osoba,“ píše sa v správe komisie (.pdf, str. 20).

Správa uvádza, že kamerový záznam bol v čase od 16:30 do času 16:39 krátko prerušený (cca 2 minúty). Dôvodom je systém fungovania kamerového systému, ktorého záznamové zariadenia je automaticky aktivované senzorom pohybu, a automaticky vypínané v prípade, že nie je detekovaný pohyb.

Časy otvárania cely je možné však spätne preveriť aj z ďalšieho systému, ktorý elektronicky zaznamenáva každé otvorenie dverí a mreží cely. Komisia konštatuje, že „vo výpise z uvedeného systému nenašla taký záznam, ktorý by identifikoval otvorenie cely v časovom intervale od 16:30 do 16:39“. Komisia v záznamoch nezistila nezhody. (.pdf, str. 20)

Z kamerového záznamu z 29. decembra 2020 komisia zistila, že policajný exprezident opustil celu len dvakrát, a to za účelom návštevy lekárky a pohovoru s ústavným psychológom. Komisia v tejto súvislosti skonštatovala, že pri návrate na celu na kamerovom zázname neidentifikovali žiadne viditeľné znaky násilia na tele Lučanského alebo evidentné zmeny jeho správania či pohybu.

Otvorenie vyšetrovania

Rodina policajného exprezidenta sa s výsledkami vyšetrovania nestotožnila. Právnik rodiny podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví.

V trestnej veci týkajúcej sa smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského ale vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie a vydal rozhodnutie, ktorým trestné stíhanie zastavil. To neskôr potvrdila aj Generálna prokuratúra. Prokuratúra taktiež konštatovala, že nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku zranení, ktoré viedli k Lučanského smrti.

Vyšetrovanie Lučanského smrti prokuratúra nedávno opäť otvorila, nebude však už riešiť príčinu smrti. Preskúmavať by sa malo len, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) reagovali dostatočne na stav Lučanského a či prípadne mohli zabrániť tomu, aby si vzal život. Ohľadom príčiny smrti platí záver vyšetrovania, ktoré cudzie zavinenie vylúčilo.

Obvinenie poprel minister aj ZVJS

Podobný príspevok obviňujúci Romana Mikulca z vraždy Milana Lučanského sa na Facebooku objavil už v júli 2021 na stránke s názvom Narodná Protikorupčná jednotka SR. Stránka podľa informácii polície vznikla len niekoľko hodín pred uverejnením statusu. Napriek názvu nejde o verejnú inštitúciu, čo stránka aj priznáva v svojom popise. Na boj proti najzávažnejším formám trestnej činnosti, medzi ktoré patrí aj korupčná trestná činnosť, sa na Slovensku špecializuje Národná kriminálna agentúra.

Na príspevok upozornil aj samotný Roman Mikulec, ktorý taktiež oznámil, že na administrátorov stránky podáva trestné oznámenie.

Ministerstvo spravodlivosti v reakcii na nepravdivý príspevok uverejnilo status, v ktorom dôrazne odmietlo útoky na vtedajšieho ministra vnútra. Ministerstvo sprostredkovalo aj vyjadrenie Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý odmietol, že by Mikulec počas svojho pôsobenia vo funkcii navštívil ústav na výkon väzby, v ktorom bol umiestnený Milan Lučanský.

„Zbor väzenskej a justičnej stráže potvrdil, že pán Mikulec počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra vnútra SR nenavštívil Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov, pričom vstup do chráneného objektu zboru bez preukázania totožnosti a oprávneného záujmu nie je možný ani pre ministra vnútra SR,“ píše sa vo vyjadrení ministerstva.

Podľa verejných vyjadrení mali Mikulec a Lučanský medzi sebou korektné vzťahy, aj keď odborne spolu nesúhlasili. Nová vládna koalícia už pred nástupom avizovala, že chce Milana Lučanského na poste policajného prezidenta vymeniť, po nástupe do kresla ministra vnútra však Mikulec hovoril o vzájomnej dohode. Mikulec vtedy nechcel prezentovať žiadne závery, až kým neprijme šéf polície definitívne rozhodnutie. Pri odchode Lučanského z funkcie sa obaja stretli, pričom mu Mikulec verejne poďakoval za jeho službu v policajnom zbore. Po svojom odchode sa Lučanský na margo Romana Mikulca vyjadril, že ako človeka si ho váži, no minister však „nie celkom rozumie” fungovaniu polície.

Záver

Tvrdenia, že za smrť Milana Lučanského môže bývalý minister Roman Mikulec, sa nezakladajú na pravde. Vyšetrovanie dokázalo, že Lučanský spáchal samovraždu a k totožnému záveru dospela aj špeciálne zriadená komisia. Kamerové systémy spolu so systémom otvárania ciel potvrdili, že v čase Lučanského smrti sa v jeho cele nikto nenachádzal. Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý má byť podľa príspevku zdrojom informácii, navyše vylúčil, že by Mikulec navštívil ústav, v ktorom bol bývalý policajný prezident umiestnený. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so sociálnou sieťou Facebook označili ako nepravdivý.

Abychom mohli měřit návštěvnost webu, potřebujeme Váš souhlas se zpracováním osobních údajů prostřednictvím cookies. Více o zpracování osobních údajů