Za socializmu si priemerný občan mohol z platu dovoliť menej ako dnes

Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, ktorý opisuje ceny rôznych položiek bežnej spotreby “za socializmu”, bez uvedenia bližšieho roku. Hovorí, že bola bezplatná zdravotná starostlivosť, zabezpečený príjem v dôchodkovom veku a dôstojná staroba, lacné ceny potravín, dopravy, služieb a energii. Obrázok vymenováva konkrétne ceny vybraných položiek v Kčs pred rokom 1989. Komentár k príspevku dodáva, že “sme zarábali cca 2800 Kčs.”

Chýba však informácia o kúpyschopnosti obyvateľstva, ktorá bola výrazne menšia ako je dnes.

Kúpyschopnosť je dnes vyššia

Ako jednu z prvých položiek príspevok spomína plnotučné mlieko, ktoré podľa neho stálo za socializmu 1,80 Kčs za liter (cca 0,06 eura). Podľa dostupných historických štatistík stál v roku 1989 jeden liter plnotučného mlieka 3,10 Kčs, a občan si tak za priemerný plat mohol dovoliť kúpiť 1014 litrov mlieka. Napríklad v roku 2018 to bolo až 1126 litrov. Aktuálnejšie údaje ukazujú, že v polovici roka 2023 je to 1036 litrov, čo je stále viac ako v roku 1989. 

Pri drahších položkách je rozdiel v tom, koľko tovaru si v roku 1989 človek mohol za priemernú mzdu kúpiť v porovnaní s dneškom, ešte výraznejší. Napríklad 1 liter 95 oktánového benzínu stál 8 Kčs (cca 0,27 eura). Za priemernú mzdu v 1989 si však človek mohol kúpiť 392 litrov benzínu, v roku 2018 to bolo 745 litrov. Pri dnešnej cene 95 oktánového benzínu približne 1,6 eura za liter by si našinec mohol z priemerného platu dovoliť 887 litrov, viac ako dvakrát toľko ako v roku 1989.

Na škodovku musel v roku 1989 občan s priemerným platom zarábať 27 mesiacov, v roku 2018 na kúpu jednoduchého auta potreboval 11-mesačný plat. Rovnako je to aj dnes, kedy sa ceny jednoduchého modelu Škody Fabia začínajú od 15 330 eur a priemerná mzda dosahuje 1419 eur.

Autor sporného príspevku neuvádza, k akým rokom sa viažu uvedené sumy. V roku 1989 bola priemerná mzda 3142 Kčs, v roku 1981 dosahovala priemerná mzda 2800 Kčs, teda sumu, na ktorú sa autor odvoláva. Vtedy si však pracujúci mohol dovoliť ešte menej.

Celkovo si občan s priemerným platom mohol za socializmu v porovnaní s dneškom kúpiť za svoju mzdu menší objem takmer všetkých tovarov – od základných potravín, cez oblečenie, elektrospotrebiče, plyn až po benzín.

Príspevok zároveň opomína, že za socializmu bol na pultoch obchodov menší výber tovarov, a tiež, že mnoho aj základných tovarov bolo často nedostupných alebo sa na nich v porovnaní s dneškom dlho čakalo. Pred rokom 1989 boli samozrejmosťou rady na mäso či pomaranče.

Vtedajšiu životnú úroveň ilustruje, že napríklad rádioprijímačov bolo v Československu v roku 1983 len 27 na 100 obyvateľov, kým v Rakúsku mal rádio každý druhý občan. V roku 1989 malo 15 zo 100 obyvateľov socialistického Československa pripojený telefón, v Rakúsku to bolo 40 zo 100 obyvateľov.

Zdravotná starostlivosť nebola celkom zadarmo a bola nekvalitná

Príspevok ďalej hovorí o bezplatnej zdravotnej starostlivosti „až po akúkoľvek operáciu”. Zdravotná starostlivosť bola podobne ako dnes na Slovensku zadarmo bez poplatkov navyše.

Podľa webu buraniemytov.sk návštevy lekárov za prechádzajúceho režimu sprevádzala vysoká miera korupcie, keďže plat lekára bol v 80. rokoch asi 1,5-násobkom priemernej mzdy. Pre porovnanie, v roku 2018 to bol 3-násobok a v roku 2022 bola základná hrubá mzda lekára s atestáciou (bez príplatkov) na úrovni 2,3 násobku priemernej mzdy v hospodárstve. 

Príspevok rovnako opomína kvalitu tejto „bezplatnej“ zdravotnej starostlivosti. Počas socializmu poklesla na Slovensku stredná dĺžka života mužov zo 68 rokov v roku 1967 na 66 rokov v roku 1989. Ešte začiatkom 60. rokov bolo Slovensko v tomto ukazovateli pritom lepšie ako Rakúsko či Nemecko. Príčinou prepadu nebolo iba zdravotníctvo, ale aj zhoršujúca sa kvalita životného prostredia. V roku 2022 bola podľa Štatistického úradu stredná dĺžka života mužov pri narodení 73,6 roka. 

Počas socializmu tiež lekárom často chýbala zdravotnícka technika, bežný spotrebný materiál, ale aj mnohé lieky. Za výrobou mnohých totiž stáli západné farmaceutické spoločnosti, takže ich dovoz do Československa bol problematický. 

Dnešný dôchodca si z dávky kúpi viac ako vtedy 

Rovnako ako dnes, aj za socializmu dostávali dôchodcovia dávku od štátu. Dôchodca z roku 2018 si však v porovnaní so seniorom z konca socializmu mohol za svoj dôchodok kúpiť väčší objem takmer všetkých tovarov. 

Podľa webu buraniemytov.sk si dôchodca s priemernou dávkou mohol pred piatimi rokmi dovoliť napríklad 3,6-násobne viac kurčiat ako v roku 1989. V roku 2023 predstavoval priemerný starobný dôchodok na Slovensku 643,70 eura. Pri cene kilogramu čerstvého kurčaťa 3,6 eura by si dnešný dôchodca mohol za svoju dávku kúpiť 178 kilogramov kurčiat – v roku 1989 to bolo 52 kilogramov. 

Doprava za socializmu bola na svoju dobu nemoderná

Príspevok ďalej uvádza, že za socializmu bola „na tú dobu” relatívne kvalitná a cenovo dostupná dopravná sieť. V roku 1988 malo Československo síce viac kilometrov železníc na počet obyvateľov ako Rakúsko (0,84 km na 1 obyvateľa vs. 0,76 km), no oveľa menej ich malo elektrifikovaných, teda na tú dobu moderných (29 percent tratí vs. 55,6 percenta tratí v Rakúsku). Ešte v roku 1989 nemali mestá ako Nitra a Bardejov žiadne diaľkové vlakové spojenia s ostatnými mestami. Koncom 60. rokov mali vlaky na svoju dobu nízku rýchlosť, priveľa meškaní a boli zastarané. K reálnemu skráteniu časov rádovo až o niekoľko desiatok minút došlo v dekáde po 1989, a to napríklad tým, že sa zvýšila priemerná cestovná rýchlosť a došlo aj k elektrifikácií niektorých kľúčových trás (napr. trasa Šurany-Zvolen). 

Výrazný rozdiel v porovnaní so západnými krajinami bol aj v prípade cestnej dopravy. Kým Rakúsko malo v roku 1989 postavených 23 kilometrov diaľnic na 100-tisíc obyvateľov, v Československu to bolo 3,9 kilometra diaľnic. 

Osobná letecká doprava bola pre väčšinu obyvateľov Československá finančne nedostupná, počet leteckých pasažierov preto u nás od roku 1970 buď klesal alebo stagnoval. V Rakúsku naopak rástol. V roku 1989 bol rozdiel v prepravených pasažieroch na 100-tisíc obyvateľov 299 ku 75 v prospech Rakúska.

Bývanie za socializmu

Takmer pri všetkých tovaroch a službách musíme dnes pracovať kratšie, aby sme si ich mohli dovoliť, pri bývaní to však neplatí. Kým za socializmu sme na 1 meter štvorcový bytu museli pri vtedajších cenách bytov pracovať v priemere 5 dní, v roku 2021 to bolo 38 dní. Podľa najnovších údajov za druhý kvartál roku 2023 sa toto číslo eště zvýšilo na takmer 53 dní.

Bytov bol však za socializmu nedostatok a ľudia na ne – podobne ako na autá – museli čakať aj roky. A aj keď prišli na rad, získavali len práva na trvalé užívanie bytov, nemohli si ich kúpiť. Navyše, často si byt nemohli ani vybrať, bol im pridelený. 

Podľa Realitnej únie SR občianska vybavenosť za socializmu v porovnaní s dneškom zaostávala. Na sídliskách chýbala zeleň, detské ihriská, cesty aj chodníky. 

Život v neslobode

Príspevok úplne opomína obmedzenie kvality života ľudí, ktoré vyplývalo z neslobody totalitného režimu. Komunistické zriadenie obmedzovalo mnohé občianske práva ľudí – nedovoľovalo im slobodne cestovať, obmedzená bola sloboda vyjadrovania sa či združovania.

Československé ozbrojené zložky zabili na hraniciach 276 ľudí, z politických dôvodov popravili 247 občanov a súdy ako predĺžená ruka režimu odsúdili ako politických väzňov 260-tisíc ľudí. 

Záver

Občan s priemerným platom si mohol za socializmu v porovnaní s dneškom kúpiť za svoju mzdu menší objem takmer všetkých tovarov – od základných potravín, cez oblečenie, elektrospotrebiče, plyn až po benzín. Navyše, mohol si ich kúpiť v menšej pestrosti a kvalite, ako majú možnosť obyvatelia Slovenska dnes. V rámci našej spolupráce s Facebookom preto označujeme tento príspevok ako s chýbajúcim kontextom.